Prečo odmietam tykanie

12. květen 2014 | 16.38 |

bez_jmena23I pri letmom pohľade na vonkajšiu realitu sa nedá prehliadnuť veľké množstvo negatív a zla, ktoré sa nachádza všade vôkol nás v prehojnej miere a v rôznych podobách. No a veľakrát je toto zlo veľmi rafinovane maskované tak, aby na prvý pohľad budilo dojem dobromyseľnosti a neškodnosti. Pred zlom, ktoré sa snaží tváriť ako dobro sme však boli varovaní už pred 2000 rokmi slovami: Dávajte si pozor na tých, ktorí k vám prichádzajú ako baránkovia, ale vo vnútri sú to draví vlci.

  A práve k takémuto typu zla patrí aj škodlivý zvyk všeobecného tykania si, na ktorý najviac doplácajú najmä jedinci, vyššie morálne a teda duchovne stojaci.

Prečo? Každé, nami použité slovo sa totiž v jemnejších úrovniach účinkami Zákonov stvorenia okamžite formuje do jeho významu zodpovedajúcej podoby. Vytvára teda formy pekné, menej pekné, či škaredé, ktoré zase spätne ovplyvňujú život ľudí, pričom zostávajú stále pevne spojené neviditeľným vláknom s tým, kto ich vytvoril. 

V spätnom účinku, cestou tohto vlákna sa k dotyčnému potom vracia dobro, ak svojimi slovami vytváral formy pekné a dobré, alebo naopak zlo, ktoré len opäť on sám sformoval svojim vlastným, negatívnym slovným prejavom.

No a pri slovíčku "ty" sa v jemnej úrovni vytvára celkom špecifická väzba, pevne spájajúca osoby, ktoré sa týmto slovom oslovujú. Silná väzba, pretrvávajúca až za hrob. Po odložení pozemského tela budeme teda priťahovaní práve touto väzbou k ľuďom, s ktorými sme sa na zemi oslovovali dôverným "ty".

Avšak rozdiel medzi pozemským bytím a životom v jemnejších úrovniach je ten, že kým na zemi je možné stretávanie sa ľudí rôznej duchovnej zrelosti, na druhom "brehu" sú jednotlivé úrovne od seba veľmi prísne oddelené.

No a práve tu nastáva problém, pretože vzhľadom k spomínanej možnosti stretávania sa rozdielne duchovne zrelých ľudí na zemi ide pri ich vzájomnej väzbe prostredníctvom slovka "ty" takmer vždy o väzbu duchovne zrelšieho s duchovne menej zrelým. No a toto puto potom na "druhom brehu" zadržuje ako železná reťaz jedinca duchovne zrelšieho a znemožňuje mu jeho ďalší vzostup.

Týmto spôsobom sú potom ľudia duchovne vyspelejší neuveriteľným spôsobom brzdení vo svojom ďalšom napredovaní, čo je pre nich veľmi bolestné a zraňujúce, lebo neuvážené používanie slovka "ty" ich viaže na ľudí a tým i na úrovne, ktoré sú ich duchovnej podstate absolútne nerovnorodé.

Prestavte si, že by ste museli začať žiť v rómskej osade. To, čo je však pre Rómov prirodzeným životným štýlom, by bolo pre vás doslova utrpením. A približne niečo podobného pociťuje každý človek, viazaný prostredníctvom slovka "ty" na nejakého iného človeka a cez neho na úroveň zodpovedajúcu jeho úrovni zrelosti, ktorá však na toho vyššie duchovne stojaceho pôsobí veľmi zraňujúco.

Žiaľ, o týchto skutočnostiach takmer nikto nevie a ľudia si vo svojej nevedomosti, hoci i bez zlého úmyslu pripravujú zbytočné utrpenie, ktorého by mohli zostať ušetrení. Preto by človek radšej vôbec nemal používať to dôverné "ty", s výnimkou zväzku na celý život – čiže manželstva.

Ak sa pozrieme do minulosti, tušenie týchto skutočností bolo vlastné i našim predkom, žijúcim v užšom a dôvernejšom spojení s prírodou a s celým stvorením. I dnes existuje mnoho ľudí, ktorí vykajú svojim rodičom a táto tradícia je napríklad doteraz stále živá v niektorých oravských obciach, ale samozrejme, aj v iných regiónoch Slovenska. To ale nie je zaostalosť ale naopak, podvedomé vyciťovanie Zákonitostí, hýbajúcich týmto stvorením.

Na záver je snáď ešte treba dodať, že by nebolo správne prechádzať teraz spätne so všetkými známymi do vykania, pretože toto minulé obdobie nášho života predstavuje úsek, v ktorom sme jednali primerane tej úrovni zrelosti a poznania, akú sme práve vtedy mali. Ale ten, kto sa oboznámil s touto novou, závažnou skutočnosťou a pochopil jej význam, by mal vo vlastnom záujme začať jednať úplne inak – po novom a správnejšie, čím si môže svojej duši "na druhom svete" ušetriť mnoho zbytočného utrpenia.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Zpět na hlavní stranu blogu

Komentáře